Okinawa jeseň 2009-11-23

Túto cestu  by som mohol nazvať - cesta za zdokonalením a upevnením priateľstva v základnej pätici /Laco a Ľubka Klementisovci, Janko Dado, Peťo Bohov a ja./ .Boli sme veľmi prekvapení, keď nám Laco povedal, že sa naskytla možnosť ísť aj na jeseň na Okinawu.  Veľmi nám to nevyhovovalo, ale Okinawa je ako droga, nedá sa odmietnúť. Rozmýšľali sme asi päť minút a všetci sme urobili všetko preto, aby sme mohli ísť.
Samozrejme,  začalo to Heňom a Jankom a ich odvozom na letisko. Ale toto je stará známa  pesnička.
Let prebehol bez komplikácii a už sme boli na Okinawe. Čakali nás naši starí známi - majstri  Kurashita sensei a Gushiken sensei s privítaním - „Vitajte doma“.
Ihneď po prílete Laco senesei a s Kurashita senseiom dohodol tréningy . Ubytovanie bolo zabezpečené, ako vždy, v „másterovej“ nadčasovej ubytovni Yonea five stars hotel a, samozrejme, okinawská soba a neodmysliteľný Orión.. Druhý deň to začalo -tréningy a neustále tréningy. Na naše naliehanie/hlavne Laca, ktorý to všetko spískal/ sa nám nadmieru venoval Kiyuna sensei, ktorý dobrusoval naše karate a náhľad na život ako taký. Je až neuveriteľné, že Kiyuna sensei je stále lepší a lepší a vôbec nebadať, že čoskoro bude mať 80 rokov. Samozrejme, v Kobudo sa nám venoval Matayoshi sensei. Ich asistentmi boli Kurashita, Gushiken a Gushi sensei. Dobrúsili nás v Bo,Sai aj Eku- no máme čo robiť. Už je tradíciou, že jeden tréning máme aj s Ischiki senseiom. Tu sme okúsili tréning s tonfou a veľmi veľa, ako vždy, sme sa pri príjemnom posedení  čo to  dozvedeli o histórii a tradíciách na Okinawe.  Je fantastické, že sa nám venujú títo majstri, aj samotní Okinawci nám závidia, že sa nám venujú takíto majstri. Niektorí Okinawci povedali, že ak to pôjde takto ďalej, tak sa budú chodiť učiť karate na Slovensko. Odpoveďou  Kiyunu senseia a Matayoshiho sesneia bolo, cvičte a pýtajte sa a budete možno ako Slováci.
Naši majstri sú stále lepší, stále ich chceme dobehnúť, no oni nám neustále unikajú. Vďaka tomu si uvedomujeme, že karate aj kobudo je celoživotnou cestou, ktorá má pokračovanie v žiakoch a neskôr v ich žiakoch.... -  táto cesta je  tak nekonečná. Čo je fantastické z pohľadu toho, že dokonalosť v bojových umeniach je nekonečná. Vždy sa narodí niekto výnimočný, kto posunie latku vyššie. Preto systém, ktorý cvičíme, je taký aký je -zachováva úctu  k starým majstrom ,zachováva staré systémy cvičenia, ale je otvorený k novým pohľadom a názorom, ktoré vedú k lepšej dokonalosti karate a človeka.
Samozrejme,  prežili sme aj krásne chvíle s Oshiro senesiom, Masterom a inými. Veľmi si vážime, že sme boli Oshiro seneseiom odporučení na vystúpenie karate v kráľovskom sprievode v časti Shuri, v meste Naha. Bola to pre nás nová skúsenosť a sme na to právom hrdí. Spoznali sme nových ľudí a videli sme nové zvyky a tradície starých Okinawcov.
Samotný pobyt ubehol veľmi rýchlo. Z 12 dní sme mali 3 dni voľna a potom tréningy a tréningy. Je to veľmi náročné  po fyzickej, ako i po psychickej stránke. Ale takúto neľahkú cestu sme si vybrali sami. Sme šťastní, že naši majstri len nestoja a nedívajú sa na nás, ale že nás opravujú, usmerňujú a cvičia s nami. Kto už ma také šťastie, aby osobne cvičil s takými majstrami, ako sa nám už opakovane stalo.
Preto rada pre všetkých - cvičte a pýtajte sa, aby ste raz mohli ísť na Okinawu no nie ako turista, ale ako partner na cvičenie.


Duvi san